fbpx

Zásady sebaobrany

Zásady sebaobrany

Pokiaľ žijete v tele, ktoré je, podľa spoločenských noriem slabšie a takmer neschopné obrany (žena, dieťa, človek so zdravotným znevýhodnením, senior), pravdepodobne ste počuli o nejakých zásadách sebaobrany alebo bezpečnostných opatreniach. Medzi najčastejšie patria: ,,Nerozprávaj sa s cudzími”, ,,Nechoď sama po tme”, ,,Nenos provokatívne oblečenie”, ,,Nos kľúče medzi prstami”.

Zákazy NIE SÚ zásady sebaobrany

Aj keď sú to zväčša dobre mienené rady od ľudí, ktorým na nás záleží, drvivá väčšina z nich sa dá zosumarizovať do jedného slova – ZÁKAZY. Keby sme takéto “zásady sebaobrany” chceli dodržiavať, nemohli by sme takmer chodiť von a spoznávať ľudí – mužov už vôbec nie. Sú nepraktické a dávajú nám najavo, že ak ich nedodržíme, môžeme si za nešťastie samy (,,Nemala tam ísť tak neskoro večer, a navyše sama – čo čakala, že sa stane.” a podobne). 

Tieto rady tiež vôbec neodzrkadľujú realitu bežného života (v zime je tma o 4 a ľudia bežne chodia z práce, na nákup alebo po deti), ani násilia, s ktorým sa ako ženy stretávame. Väčšinu násilných činov na ženách totiž páchajú muži z ich bezprostredného okolia, zvyčajne partneri alebo bývalí partneri. 

Poďme sa preto radšej pozrieť na zásady sebaobrany, ktoré sa opierajú o relevantné skúsenosti a odborné znalosti.  Tieto zásady, ktoré aj  v rámci kurzov ZA SEBA učím sú:  mysli, zakrič, uteč, bojuj a povedz

Zásada sebaobrany č. 1 – MYSLI

Mysli znamená v prvom rade počúvanie intuície. Intuícia je nevysvetliteľný pocit, že niečo nie je v poriadku. Je to náš primárny inštinkt, ktorý nás informuje o tom, čo sa deje okolo nás aj keď to naše zmysly vedome nevnímajú. Intuícia sú „chlpy v pozore“ – niečo, čo nám dovoľuje chodiť každý deň po ulici bez toho, aby sme sa báli každého koho stretneme, no upriami pozornosť na neštandardnosť. 

Okrem intuície ale mysli znamená aj uvedomenie si toho, kde sú moje osobné hranice (komfortná zóna, pomyselná bublina okolo nás, v ktorej sa cítime bezpečne medzi ľuďmi, ale pokojne  aj zvieratami). Hranice však nie sú rovnaké pre každého a v každej situácii. Napríklad  keď ja cestujem v MHD a tlačí sa na mňa aspoň 5 ľudí z každej strany, je to nepríjemné, no rozumiem tomu a intuícia tiež. Ak by sa ale niekto na mňa rovnako tlačil na verejnosti alebo v otvorenejšom priestore, nebola by som taká pokojná. 

Zásada sebaobrany č. 1 - Mysli

Nakoniec, mysli znamená aj vnímanie okolia, nájdenie možných únikových ciest, zapamätanie si detailov, a hľadanie predmetov, ktoré môžem použiť na fyzickú sebaobranu. 

Zásada sebaobrany č.2 – ZAKRIČ

Celkom jednoznačné a pritom často ťažké. No všetci vieme kričať. Pre ilustráciu si spomeňte na situáciu, kedy ste zakričali na svojho psíka alebo dieťa  STOJ, keď sa rozbehlo na cestu plnú áut. Alebo keď ste naposledy pozerali hokej a Slovensko strelilo gól. Stavím sa, že prípadov, kedy ste kričali, bolo veľa.

No pri sebaobrane je to iná káva. Viem to nielen preto, lebo pravidelne vidím ženy bojovať s myšlienkou kričať na povel alebo pri údere, ale aj pretože som to zažila na vlastnej koži ako účastníčka kurzu ESD sebaobrany na Kostarike. Pamätám si moje prvé myšlienky, keď nám naša inštruktorka odporučila, aby sme pri údere kričali “NO!” (“nie” v španielčine a angličtine – jazyky, ktorými sme komunikovali). 

Ja, zvyčajne pomerne hlučná osoba, som so zdvihnutým obočím nechápavo pozerala snažiac sa pochopiť takúto čudnú požiadavku. Zrazu akoby som nevedela nájsť hlasivky. Veselo som udierala ďalej, ale nevydala som ani hlások. Jediné, na čo som myslela bol diskomfort, ktorý som pociťovala keď som musela pri údere kričať. Neviem čím to bolo, možno počúvaním kamarátok, ktoré s kričaním problém nemali alebo spolupatričnosťou s tými, ktoré svoj hlas hľadali, no svoj hlas som postupom času našla aj ja. Odvtedy to je len o cviku, a preto vždy využijem každú príležitosť, ktorá sa mi na kurzoch naskytne, aby som kričala spolu s mojimi žiačkami a žiakmi. 

Samozrejme, sú ženy, a celkovo ľudia, ktorí s kričaním nemajú problém (či už s alebo bez tréningu). Na kurze sme mali pani, asi šesťdesiatničku, ktorú odzadu niekto napadol a chcel jej vytrhnúť tašku. Ona z celého hrdla zakričala, zlodej sa zľakol a utiekol. 

Zásada sebaobrany č. 2 - zakrič

Kričanie je veľmi dobrý nástroj – pomáha nám dýchať a tým jasnejšie myslieť, púta na situáciu pozornosť či vie poriadne vystrašiť útočníka. Výskum naznačuje, že 63% žien, ktoré zakričali, sa podarilo prekaziť sexuálny útok. Neznamená to však, že vždy keď sa niečo deje musíme od začiatku kričať, aby sme si pomohli. 

Deeskalačná komunikácia je kľúč, a preto si v krízovej situácii (alebo ešte pred jej vypuknutím) stanovte hranice, rozprávajte pokojným hlasom, žiadajte čo chcete asertívnym spôsobom (viac o asertívnej komunikácii nájdete TU). Toto všetko sa tiež na kurzoch ZA SEBA učíme, no čo sa kričania týka, trénujeme extrém, aby sme v reálnom živote zo seba vedeli dostať aspoň jednoduché: dosť, prestaň. ZA SEBA (ako empowerment self defense) nie je o použití násilia proti násiliu. Je o tom, aby sme sa vedeli brániť voči prekračovaniu osobných hraníc inými ľuďmi viacerými spôsobmi – a hlas je jeden z najefektívnejších spôsobov ako to dosiahnuť.

Skvelým príkladom je toto mladé, asi 14 ročné dievča, študentka sebaobrany v El Halev v Izraeli, ktorého príbeh zdieľala kolegyňa inštruktorka: “Minulú noc okolo 11 som ležala v posteli a bola som na telefóne. Môj nevlastný otec prišiel do izby a po chvíli som si uvedomila, že tam nebol sám. Spolu s jeho kamarátom si každý sadli na opačnú stranu mojej postele. Neviem, čo ma prinútilo to spraviť, naozaj neviem, no posadila som sa a pozrela som mu do očí a povedala: Čokoľvek sa tu dnes stane, všetkým o tom poviem. Nebudem mlčať, všetkým to poviem”. Na chvíľku sa zamyslel a aj s kamarátom sa postavili a odišli z izby.”

Zdroj: Facebook – Yehudit Zicklin-Sidikman

Zásada sebaobrany č. 3 – UTEČ

Najlepšia obrana je utiecť z nepríjemnej situácie alebo vôbec nebyť v situácii, z ktorej mám pocit, že sa neobíde bez fyzickej konfrontácie. Z výskumu vyplýva, že 81% žien, ktoré utiekli, prekazili tak sexuálne násilie (alebo pokus oň). Keď vidíte, že osoba vaše hranice nerešpektuje  a máte možnosť odísť, urobte to. Nemusí to znamenať, že doslova utečiete. Podstatné je, aby ste sa zo situácie dostali, či už to znamená, že odkráčate, odveziete sa preč, počkáte na ďalší výťah či autobus alebo sa odstrihnete od ľudí, ktorí vám ubližujú.

Je veľa príkladov, kde ľudia uplatnili túto zásadu a: ukončili násilný vzťah, našli si inú prácu, alebo odstrihli zo svojho života toxických ľudí. Môj obľúbený príklad je skúsenosť jednej z mojich žiačok, ktorá po ceste domov vo večerných hodinách narazila na ulici na skupinu mužov, ktorí na ňu pokrikovali nechutnosti. Mala zlý pocit, ale rozhodla sa nereagovať, až pokiaľ ju jeden z nich nenasledoval a nechytil za rameno. V tom momente sa otočila, skríkla “DOSŤ!” odtlačila ho a utiekla, kým dotyčný stál v šoku. Prišla bezpečne domov a o tejto skúsenosti mi napísala. 

Ak ste doteraz čítali pozorne, tak v tomto príbehu viete identifikovať všetky tri zásady sebaobrany, o ktorých som hovorila. 

Pri zásade UTEČ je však dôležité si uvedomiť, že nie každý má možnosť úniku. Jedným z príkladov je  nečakané napadnutie, kedy použijeme fyzickú techniku za účelom toho, aby sme mohli utiecť do bezpečia. Ďalším príkladom, kde je to VEĽMI komplikované, je šikana alebo sexuálne útoky v práci, v škole, alebo pri partnerskom resp. domácom násilí, kde osobe, ktorá ho prežíva, útek sťažujú alebo rovno znemožňujú rôzne faktory (deti, bývanie, finančná situácia, vyhrážanie zabitím a pod.). 

Zásada sebaobrany č. 4 – BOJUJ

V skratke – použi fyzické techniky na sebaobranu. Na kurzoch ZA SEBA učím tak, ako moje kolegyne po celom svete, fyzické techniky, ktoré sú prispôsobené na využitie sily ženského a detského tela proti slabým miestam (hlavne, no nie výlučne) mužského tela. Samozrejme, že fyzicky nás môžu ohrozovať aj ženy, no väčšinu násilných činov na ženách páchajú muži z ich bezprostredného okolia, zvyčajne partneri alebo bývalí partneri

Zásada sebaobrany č. 5 – POVEDZ

Poslednou zásadou sebaobrany je POVEDZ. Tento princíp sa dá uplatniť v dvoch prípadoch:

  1. Keď sa niečo deje. Je v mojom okolí niekto, koho poznám a môžem ho/ju požiadať o pomoc? Ak sa v nepríjemnej situácii vidíme niekoho, koho poznáme (alebo aj nie), môžeme ich napríklad poprosiť, aby s nami zostali kým sa situácia neupokojí. Niekoľko mojich študentiek sa do bezpečia dostalo za pomoci iných žien, ktoré sa k nim pridali, či už na ulici alebo na párty. Niektoré dokonca predstierali, že sa poznajú. 
Zásada sebaobrany č. 5 - Povedz
  1. Keď sa niečo udialo. Pre veľa ľudí, ktorí prežili násilie, je podstatné zdieľať svoj príbeh s niekým, kto ich podporí, pomôže im spracovať čo sa stalo, bude tam pre nich a pomôže im  posunúť sa ďalej. Nie každý chce alebo môže svoju skúsenosť vyrozprávať polícii, tak sa často obracajú na linky dôvery alebo na známych či rodinu. No nie vždy nájdeme osobu, ktorá nás pochopí, na prvý raz. Nanešťastie sa v našej spoločnosti ľudia často stretávajú s necitlivým prístupom od okolia a obviňovaním ich samých z napadnutia, týrania alebo sexuálneho útoku (victim blaming). Preto je mojou úlohou nielen podporovať ľudí, aby zdieľali svoje príbehy, no taktiež ich učiť, ako reagovať na príbehy iných. Pretože náslie nezastavíme jeho ignorovaním, zosmiešňovaním, ani hádzaním viny na oblečenie, výzor, či flirtovanie žien.

Násilie so všetkým čo mu predchádza a čo po ňom ostáva, prináša celé spektrum pocitov, situácií a dôsledkov. Od strachu povedať NIE, nepríjemného objímania, postrkovania, kričania na ulici, urážok, facky cez znásilnenie, doživotnú traumu, až po to najhoršie. A práve preto, že násilie je spektrum, sa musíme naučiť celú škálu techník ako násiliu predísť, konfrontovať ho a ako sa vyliečiť z traumy. 

Týchto 5 zásad je skvelým začiatkom debaty o sebaobrane. No ako platí pri všetkom – prax robí majstra. Zapamätajte si ale, že čokoľvek sa rozhodnete spraviť, či použijete jednu z týchto zásad a rozhodnete sa pre fyzický odpor, krik alebo nič, či už ste boli aserívne(-i) alebo nie, či ste spravili dobré alebo zlé rozhodnutia, čokoľvek sa stalo, NIE JE VAŠOU chybou, ak vás niekto napadol alebo vám ublížil. Obťažovanie, porušovanie vašich hraníc, násilie a zodpovednosť zaň leží VÝLUČNE na pleciach človeka, ktorý ho vykonal, pretože sa tak rozhodol ON.  


Zdroj k uvedeným štatistikám: Pauline Bart and Patricia H. O’Brien. Stopping Rape: Successful Survival Strategies (Oxford, 1985)

Tento web používa súbory cookie pre zlepšenie poskytovania služieb a zefektívnenie prevádzky a funkcionality webu. Používaním tohto webu, bez vypnutia cookies v nastaveniach vášho prehliadača, súhlasíte s ich používaním.