Zásady sebaobrany, ktoré počujete od niektorých ľudí, môžu byť dobre mienené, zväčša sú však nepoužiteľné. Medzi najčastejšie patria: , ,,Nechoď sama potme”, ,,Nenos sukne a výstrihy”, ,,Nos kľúče medzi prstami”, ,,Nerozprávaj sa s cudzími”.
Zákazy NIE SÚ zásady sebaobrany
Väčšina bezpečnostných tipov sa dá zosumarizovať do jedného slova – ZÁKAZY. Keby sme ich chceli dodržiavať, nemohli by sme takmer chodiť von, do školy či práce, spoznávať ľudí a už vôbec nie randiť.
Poďme sa preto radšej pozrieť na zásady sebaobrany, ktoré nás udržujú v bezpečí, a zároveň neobmedzujú náš život. V rámci kurzov ZA SEBA učíme tieto pravidlá: mysli, zakrič, odíď, bojuj a zdieľaj.
MYSLI
Pri zásade sebaobrany MYSLI zodpovedáme otázku: Ako viem, či som v bezpečí alebo nie? Čo si môžem všímať, ak sa necítim komfortne alebo mám strach?
Kľúčové nástroje zhodnotenia situácie sú:
• intuícia – ten nevysvetliteľný, zvláštny pocit, z ktorého vám behá mráz po chrbte, cítite napätie v žalúdku alebo jednoducho “viete,” že niečo nie je v poriadku. Vaša intuícia je značne ovplyvnená skúsenosťami, náladou, predsudkami či stereotypmi;
• zmysly – vnímajte okolie všetkými dostupnými zmyslami. O mnohé zmysly sa dobrovoľne oberáme (počúvanie hudby cez slúchadlá, pozeranie do telefónu počas chôdze) a sťažujeme si tak vnímanie okolia. Nepozorná osoba je ľahším terčom pre agresora než niekto, kto vníma, čo sa okolo neho deje.
• vedomé vnímanie okolia – všímajte si, čo vidíte a v duchu si to opisujte: sú v blízkosti ľudia, únikové východy, cesta, pomoc, osvetlenie, predmety, ktoré môžete využiť na sebaobranu…?
• vnímanie osobných hraníc – viete, kde sa vaše hranice nachádzajú? Čo je vám nepríjemné? Čo vás irituje a čo je pre vás nebezpečné? Nezabúdajte na to, že osobné hranice nie sú rovnaké pre každého a v každej situácii.
ZAKRIČ
Druhá zásada sebaobrany hovorí o možnostiach využitia hlasu na to, aby ste sa za seba postavili. Je ich hneď niekoľko:
• upokojenie situácie komunikáciou, aby ste sa vyhli fyzickému konfliktu – deeskalácia;
• komunikácia s agresorom/človekom prekračujúcim vaše hranice.
Pri nenásilnej komunikácii využívajte stratégiu OPPO:
1. Opis situácie, napr.: „Stojíte blízko pri mne.“
2. Pocity (ako sa cítite), napr.: „Je mi to nepríjemné.“
3. Povel/potreba (čo od toho človeka potrebujete): „Prosím, posuňte sa trocha.“
4. Opakovanie bodu 1 až 3 – vyhnete sa sa tak pokračovaniu neželanej konverzácie.
• krik – slúži na vystrašenie agresora a upútanie pozornosti okolia na problém. (O tom, čo kričať, keď potrebujete upútať pozornosť sme písali tu.);
• privolanie pomoci – zamerajte sa na konkrétneho človeka, nie na dav;
• dodanie sily samej/samému sebe – keď si zakričíte, váš úder je silnejší. Niečo, ako krik pri odrazení loptičky na tenisovom zápase.
ODÍĎ
Akým spôsobom si viete vytvoriť odstup/vzdialenosť od nechcenej situácie alebo osoby?
Keď vidíte, že osoba vaše hranice nerešpektuje a máte možnosť odísť, urobte to. Nemusí to znamenať, že doslova utečiete.
Podstatné je, aby ste sa zo situácie dostali, či už to znamená, že odkráčate, odveziete sa preč, postavíte medzi seba a agresora prekážku, počkáte na ďalší výťah či autobus alebo sa prestanete stretávať s ľuďmi, ktorí vám ubližujú.
Existuje veľa príkladov, kedy ľudia uplatnili túto zásadu a ukončili násilný vzťah, našli si inú prácu, alebo odstrihli zo svojho života toxických ľudí.
Ďalším dôležitým, no podceňovaným príkladom využitia zásady ODÍĎ, je dopriať si čas na odpoveď pri náročnom rozhodovaní alebo zobrať si pauzu z konverzácie. Dá vám to čas na upokojenie, premyslenie ďalších krokov a vy sa do konverzácie vrátite s upratanými myšlienkami.
BOJUJ
V skratke – použite fyzickú sebaobranu. Na kurzoch ZA SEBA učíme súbor fyzických techník, ktoré sú prispôsobené na využitie silných častí najmä ženského a detského tela proti slabým miestam (hlavne, no nie výlučne) mužského tela.
Silné časti sú napríklad: Hrana dlane, prsty (spolu, nie jednotlivo), lakte, koleno, chodidlo, panva (údery a kopy vychádzajú z panvy, nielen z končatín).
Za zraniteľné časti považujeme najmä: oči, nos, uši, bradu, krk, prsty (lámanie), rozkrok, koleno, píšťalu, prsty na nohách a kĺbové spoje.
ZDIEĽAJ
Komu/kde sa môžete zdôveriť s tým, čo sa vám stalo?
Pre veľa ľudí, ktorí prežili násilie, je podstatné zdieľať svoj príbeh s niekým, kto ich podporí, pomôže im spracovať čo sa stalo, bude tam pre nich a pomôže im posunúť sa ďalej.
Nanešťastie sa v našej spoločnosti ľudia často stretávajú s necitlivým prístupom od okolia a obviňovaním ich samých z násilia (victim blaming). Preto odporúčame mať na zozname aspoň piatich ľudí, ktorým dôverujete – v prípade, že by ste u prvých neuspeli.
Taktiež sa môžete obrátiť na linky dôvery, ktoré fungujú, aby pomohli ľuďom v ťažkých situáciách:
• Národná linka pre ženy zažívajúce násilie: 0800 212 212
• Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566
• Ipčko: 0800 500 333
Týchto 5 zásad predstavuje mapu všetkých možností, ktoré máte pred, počas a po krízovej situácii. Dôverujte vašej mysli a vášmu telu, že si z nich vyberie tú najvhodnejšiu, keď to bude potrebovať.
*Článok bol prvýkrát publikovaný 20. mája 2020.
