fbpx

Asertivita – kľúč k bezpečnejšej komunikácii

Asertivita_Blog

Keď sa na kurzoch ZA SEBA dostaneme ku komunikácii, mottom najbližších hodín je asertivita. Asi každý už o asertivite počul, minimálne to všetci tvrdia. “Povedz si čo chceš, hlavne sebavedome”, “Daj ľuďom najavo, že myslíš vážne, čo hovoríš”, “buď stručná a jasná v komunikácii”. Toto bývajú najfrekventovanejšie opisy asertivity, s ktorými sa stretávam. Napriek tomu, že aj takto jasne vieme asertivitu opísať, často býva ťažké túto formu komunikácie aplikovať.

Aser-čo?

Aby bolo jasné, čo sa pod asertivitou myslí, použijem jej definíciu podľa slovníka. Asertivita je schopnosť presadzovať svoje názory a požiadavky s rozhodnosťou, ale zároveň adekvátne a neagresívne.

Ako som spomínala, na hodinách kurzov ZA SEBA sa asertivite venujeme ako jednej z najdôležitejších foriem sebaobrany. Čudné? No schválne, predstavte si, že do niekoho omylom búchate v autobuse taškou a on(a) na vás začne zvyšovať hlas, komentovať vaše drzé a ignorantské správanie, či vašu inteligenciu. Opravte ma ak sa mýlim, no toto by vám úsmev na tvári nevyčarovalo. S najväčšou pravdepodobnosťou by vám tiež uleteli nervy a problém by bol na svete. V scenári číslo dva vám tento človek nič nepovie, len ticho trpí trenie tašky o bok hlavy, čo vám síce nevadí, no daná osoba sa môže neskôr zotavovať z iritácie či bolesti. Nič moc. V scenári č. 3 vás však táto osoba slušne upozorní na situáciu a požiada vás bez zbytočných rečí o odstúpenie. 

Otázka na vás – ktorá z týchto troch foriem komunikácie má najväčšiu šancu uspieť (vy sa posuniete a osoba, ktorú vaša taška otravuje nebude mať na spánku červený fľak)? Podľa definície asertivity asi tušíte, že najšťastnejší koniec bude mať tretí príbeh. Prečo to ale tak je?

Asertivita je založená na vzájomnom rešpekte, čo už samo o sebe tvorí solídny základ komunikácie. Dokazuje, že rešpektujete samé seba, že ste ochotné sa postaviť za svoje záujmy, prejaviť svoje pocity a myšlienky. Taktiež to znamená, že ste si vedomé práv a názorov iných, a ste odhodlaná pracovať na vyriešení konfliktov. Samozrejme sa k posolstvu vašej správy ráta aj tón, akým ju doručíte. V skratke, komunikovať asertívne je komunikovať priamo a s rešpektom. 

Ak sa obávate, že asertivita vyžaduje minimálne magistra z diplomacie a vysokú mieru multitaskingu (čomu sa po predchádzajúcom opise ani nečudujem), tak mám pre vás malú pomôcku na zjednodušenie, pomocou ktorej si asertivitu precvičujeme aj na kurzoch.

Asertívna komunikácia má svoj postup: 

  1. Opíšem situáciu (napr. “Vaša taška ma udiera po hlave.”)
  2. Poviem, ako sa cítim ( napr. “Je mi to nepríjemné.”)
  3. Požiadam, resp. poviem, čo si želám aby sa stalo ( napr. “Posunte sa prosím.”)

A teraz si to vysvetlíme podrobnejšie.

Opis situácie

Opisom situácie nastavíme pravidlá hry tak, aby boli fér. V preklade to znamená, že druhej strane dáme najavo, že robí niečo, čo sa mi nepáči, napríklad: Stojíte veľmi blízko. Prečo je tento krok podstatný? Pretože osoba, ktorá je pri vás príliš blízko si to vôbec nemusí uvedomovať. Pokiaľ na nič netušiaceho človeka začnete po 15 minútach iritácie nervózne apelovať, aby sa posunul, situáciu môžete eskalovať. Naopak, ak mu dáte primerane vedieť čo vám na situácii vadí, s najväčšou pravdepodobnosťou to pochopí.

Takáto komunikácia situáciu rozhodne nezlepší. Zdroj: GIPHY

Opis situácie vs opis človeka

Pri asertívnej komunikácii sa zameriame na opis SITUÁCIE, nie opis osoby, ktorá situáciu vytvára. Robíme to preto, lebo to, čo chceme dosiahnuť je zmena práve tej situácie (OK, možno by nás potešila aj zmena človeka ako takého, no na to treba viac času než máme v takýchto situáciách). Čo, naopak, nechceme dosiahnuť je zhoršenie situácie tým, že niekoho naschvál urazíme, aj keď si myslíme, že to je najlepší spôsob, ako človeku “ukázať jeho miesto”.  Ako som vysvetľovala v rozhovore  pre Denník N, “Dá sa povedať: Ty debil, čo sa ma chytáš… Na koho sa pozeráš? To však nie je asertívne, ale agresívne a mnoho ľudí si to neuvedomuje. […] Zabúdame pritom, že chceme byť v bezpečí a že sa chceme dostať do bezpečia. Preto treba s pokojnou hlavou povedať, čo mi je nepríjemné a čo od toho človeka chcem, pretože môže byť milý a nemusí to vôbec myslieť zle, len môže mať iné hranice ako ja. Vymedzenie hraníc je väčšinou najúčinnejšie.”

Ako sa cítim?

Je mi to nepríjemné, bolí ma to, nepáči sa mi to, nemôžem sa sústrediť – dalo by sa pokračovať donekonečna. Tento krok zvyknem na hodinách učiť nie preto, aby som podporovala emotívnosť ľudí, ale preto, aby sme si sami uvedomili, ako sa v tom momente naozaj cítime a verbalizovali to. Akonáhle je emócia vyslovená, stáva sa reálnejšou nielen pre mňa, ale aj pre okolie. Nikto mi nemôže potom len tak povedať ako som sa cítila, alebo mala cítiť (“interpretovať” prejavy mojich emócií).

Požiadaj a povedz čo si želáš

Napriek relatívne rozšírenému názoru, že asertivita znamená drzosť alebo neláskavosť, nie je to tak. Rovnako, asertivita neznamená nevyhnutnosť fyzického kontaktu. Zároveň však poznáme fyzickú asertivitu, ktorá je súčasťou sebaobrany a je navrhnutá tak, aby sme predišli ublíženiu cez deeskaláciu, odstrašenie a zastavenie násilia. Ako príklad takéhoto správania si môžeme predstaviť asertívnu reč tela (vzpriamenosť, príp. ruky v upokojujúcej a závoveň obrannej polohe – obrázok nižšie). Takýto postoj nám pomáha vytvoriť a udržať si osobný priestor a dáva najavo, že máme v pláne situáciu upokojiť. Zároveň je to však východisková poloha na úder či ochranu tváre. 

Asertívny postoj s rukami pokrčenými v lakťoch dáva najavo ochranu komfortnej zóny, upokojuje, a zároveň predstavuje východiskovú pozíciu pre fyzickú sebaobranu. Podporíme ho vyslovením nášho želania, napr. DOSŤ alebo ODSTÚPTE, PROSÍM. Zdroj: Freepik.com

Pripravená, pozor, štart!

Tri kroky asertívnej komunikácie máme za sebou aspoň teoreticky. Samozrejme, že nič nie je lepšie ako si ju aj precvičiť – a vrelo to odporúčam. Zároveň však podotýkam, že to bude vyžadovať istú mieru sebazaprenia, disciplíny či občasnej bolesti ega (z mojej skúsenosti najmä pre cynicko-sarkastické typy), ale stojí to za to. Asertivita nezaručuje na 100%, že vždy dosiahnete to čo chcete, alebo že budete majsterkami diplomacie. Asertivita je len spôsob, akým najviac pomôžete sebe, a zároveň budete rešpektovať iných. 

Tento web používa súbory cookie pre zlepšenie poskytovania služieb a zefektívnenie prevádzky a funkcionality webu. Používaním tohto webu, bez vypnutia cookies v nastaveniach vášho prehliadača, súhlasíte s ich používaním.