fbpx

Ohradenie sa voči sexizmu je sebaobrana, ktorá pomáha nielen vám

sexizmus a sebaobrana

Čo je sexizmus? Každý z nás sa už vo svojom živote so sexizmom stretol. Mohli sme byť jeho priamymi účastníkmi – tí, ktorých sa sexistická poznámka týkala, alebo aj tí, ktorí takúto poznámku vyslovili a možno ste si to ani neuvedomili. Takmer určite ste sa so sexizmom stretli ako pozorovatelia, napr. v rôznych reklamách v televízii alebo na billboardoch. Sexizmus možno niektorí z vás vnímajú ako bežnú súčasť života, alebo si ho ani neuvedomujú. Faktom však je, že ide o spoločensky nebezpečný jav, voči ktorému je potrebné ohradiť sa.

Prečo sa ohradiť voči sexizmu?

Sexizmus veľkou mierou prispieva k nerovnosti mužov a žien.

Môžeme ho definovať ako situáciu, kedy je človek či skupina ľudí diskriminovaná a znevažovaná na základe príslušnosti k pohlaviu alebo rodu.
Napríklad, ak vám názory a postoje bránia vnímať ženy ako rovnako dobré líderky ako sú muži.

Napriek tomu, že v súčasnosti máme na Slovensku prvú prezidentku, stále platí, že na vedúcich pozíciách vo firmách, ale aj v samotnom parlamente, je omnoho menej žien ako mužov. Tým to ale zďaleka nekončí, sexizmus totiž presakuje do každej sféry života, nielen do pracovnej. V rámci ekonomickej sféry sa už roky poukazuje na to, že ženy skrátka zarábajú menej ako muži. Robia aj väčšinu neplatenej práce v domácnosti. 

Sexizmus sa však týka aj mužov. V spoločnosti je napríklad stále veľmi rozšírené presvedčenie, že muži sa nedokážu o deti postarať tak dobre, ako ženy, a preto sú pri rozvode v drvivej väčšine deti prisudzované matkám, nie otcom. V reklamách sú sexualizované nielen ženské, ale aj mužské telá, čím sa celkovo degraduje hodnota ľudskej osobnosti a normalizuje to rozmanité formy útlaku a násilia.

Sexizmus a normalizácia násilia

Práve normalizácia násilia je jeden z alarmujúcich prejavov sexizmu. Dôvod je jednoduchý – sexizmus voči ženám je jednou z príčin násilia, ktoré je na nich páchané, a to nielen zo strany partnerov, manželov a pod., ale aj zo strany žien.  

V niektorých reklamách sa objavujú aj prvky násilia, ktoré sú využívané ako niečo atraktívne a zábavné. V súvislosti s týmto javom prináša jedna z nedávnych štúdií znepokojivé čísla. Štúdiu realizovali v 75 krajinách sveta, kde je zastúpených 80 % celkovej populácie ľudí. Ukázalo sa, že až 30 % ľudí považuje za akceptovateľné, keď muž bije ženu. Na prvý pohľad to pôsobí až absurdne, no všetci sme súčasťou takéhoto sveta. Sexizmus je stále v spoločnosti široko zastúpený, pričom sexistickí sú muži aj ženy, a to rovnako voči obom pohlaviam a rodom. Zo spomínanej štúdie vyplýva, že predsudky voči ženám má až 90 % populácie celkovo – 9 1% mužov a 86 % žien. Z týchto čísel je viac než jasné, že sexizmus je v nás hlboko zakorenený. Neznamená to však, že nie je možné brániť sa voči tomu. Práve naopak, je nesmierne dôležité, aby sme sa vedeli postaviť nielen za seba, ale aj za iných a za iné.

Ako sexizmus vplýva na sebaobranu, a naopak

Azda prvým krokom k tomu, aby sme sa za niekoho (aj za seba) vedeli postaviť, je uvedomenie si, že náš postoj je sexistický. V rámci sebaobrany existuje 5 základných princípov či jednoduchých pravidiel, ktorými sa účinná sebaobrana riadi. Prvým z nich je pravidlo MYSLI. Platí to však pri všetkom, nie len v sebaobrane. Ak budeme uvažovať nad tým, aký dopad majú naše predsudky na naše premýšľanie a správanie, môžeme zmeniť viac, ako si myslíme. 

Sebaobrana môže mať totiž viacero foriem. Väčšina ľudí vníma najmä jej fyzickú formu. Môže ísť o rôzne hmaty, údery, spôsoby ako spacifikovať agresora, resp. útočníka a ideálne aj vyhnúť sa zraneniam. Aj ja som ešte donedávna vnímala sebaobranu veľmi jednostranne a bola som presvedčená, že k nej potrebujem aj určitú fyzickú výbavu – veľké svaly, lepšiu obratnosť atď. Nuž a keďže takéto danosti nemám, myslela som si, že nie som schopná ubrániť sa. Môžeme to vnímať ako predsudok v spoločnosti, ktorý je taktiež sexistický a nie je neobvyklé sa s ním stretnúť – že ženy nie sú schopné sa brániť, alebo že ženy by ani nemali navštevovať kurzy sebaobrany, pretože im to aj tak nepomôže, je to zbytočné a pod. 

Popritom sa však opomína ďalšia forma sebaobrany, a to verbálna. Verbálna sebaobrana sa dá v skratke definovať ako použitie slov na prevenciu, deeskaláciu alebo na ukončenie pokusu o útok. V podstate ide o premyslený výber slov, tón hlasu a intonáciu, ale aj postavenie tela v komunikácii, s cieľom zabrániť tomu, aby sa konflikt vystupňoval do fyzickej agresivity. Nemusí to však znamenať, že musíme za každých okolností uznať pravdu toho druhého, len aby sme sa vyhli konfliktu. V skutočnosti to môže mať súvis aj s asertívnou komunikáciou. Základom je nenechať na seba útočiť len preto, aby bol pokoj, alebo aby druhá strana bola spokojná. V podstate by tak išlo o pasívne správanie, ktoré nás nikam neposunie. S asertívnou komunikáciou však máme vyššiu šancu uspieť.

Možno si teraz mnohí a mnohé z vás povedali, že takto to robíte denne. Znamená to, že sa dokážete za seba postaviť, že máte silu bojovať aj voči javom, ako je sexizmus. Voči sexistickým postojom a predsudkom môže byť verbálna sebaobrana omnoho účinnejšia, než tá fyzická. Môže ísť totiž o jednoduché, ale jasné a slušné vyjadrenie názoru, že vtip, ktorý vám práve kolegyňa povedala, bol sexistický, nevhodný a nepáči sa vám, že takto zosmiešňuje mužov.

Môže sa to prejaviť aj tým, že keď na vás na ulici niekto zapíska alebo zavrčí, aby sám veľmi svojským spôsobom dal najavo, že vyzeráte atraktívne, požiadate ho, aby sa takýchto prejavov zdržal. Ale v niektorých situáciách môže byť účinnou formou sebaobrany aj ignorácia. Najdôležitejšie zo všetkého je uvedomiť si, že každá a každý z nás má schopnosti ubrániť sa. Nemusíme preto chodiť do posilňovne a zdvíhať 30 kg závažia.

Tento web používa súbory cookie pre zlepšenie poskytovania služieb a zefektívnenie prevádzky a funkcionality webu. Používaním tohto webu, bez vypnutia cookies v nastaveniach vášho prehliadača, súhlasíte s ich používaním.