Pud sebazáchovy a mechanizmy na prežitie má človek vo svojej DNA. Boj a útek zosilnený adrenalínom, imobilita (paralýza) podporená tisíckami rokov skúseností, že nehybnosť sa rovná neviditeľnosť pred predátorom, imunita odolávajúca baktériám a vírusom. Toto všetko je biológia zodpovedná za naše prežitie a ochranu. Prečo má potom také množstvo ľudí, a najmä žien pocit, že sa nevedia a nemôžu brániť? Veľká šanca je, že podľahli mýtom sebaobrany – a tieto sú z nich najčastejšie:
„Sebaobrana nie je pre mňa, nemám kondičku.“
Túto vetu ste už určite niekde počuli – možno ste si ju aj povedali. Toto tvrdenie však nie je pri sebaobrane úplne jednoznačné.
Pokiaľ ide o sebaobranu ako celok, je nutné poznamenať, že kvalitná sebaobrana nie je iba o fyzickom strete. Je súborom viacerých metód, ako sa za seba postaviť, vrátane vnímania okolia, komunikácie, sebavedomého a asertívneho vystupovania, deeskalácie a nastavenia mysle (ktoré spolu s prítomným adrenalínom dokážu zakryť „technické nedostatky“).
Pokiaľ sa zameriame na fyzickú sebaobranu, je dobré poznať realitu. Fyzický stret zväčša trvá niekoľko desiatok sekúnd. Primárne v ňom rozhoduje precíznosť vykonaných úderov, kopov, či iných techník, moment prekvapenia, rýchla reakcia, a vhodne zvolená taktika.
Na zlomenie nosu alebo na iné zranenie, ktorým zneškodníte agresora, alebo aspoň získate čas na útek do bezpečia či vyhľadanie pomoci, nepotrebujete drepovať s dvesto kilogramami alebo mať obvod bicepsu päťdesiat centimetrov. Samozrejme, aktívna a vytrvalá práca na silovej a vytrvalostnej kondícii vaše fyzické schopnosti len podporí.
„Žena nemá šancu sa fyzicky brániť.“
Jeden z najrozšírenejších mýtov, s ktorými sa môžete stretnúť. Jeho obhajcovia sa odvolávajú na nepomer fyzických síl a váhový rozdiel. Zabúdajú však na to, že na zranenie agresora nie je potrebná abnormálna sila.
Správne technicky vykonaný úder alebo kop má väčšiu silu, ako si myslíte, pretože vychádza nielen z maximálnej sily, ale aj z výbušnej sily.
Pravidelným tréningom sebaobrany sa jednoznačne zlepšujú bojové schopnosti. Jednotlivé údery či kopy tak budú mať čoraz väčšiu efektivitu. Spolu s cvičeniami, ktoré vytvárajú reálne situácie a s nimi súvisiaci psychický tlak, sa zvyšuje šanca, že sa fyzickému útoku úspešne ubránite.
Keď k tomu pridáte taktické rozhodovanie, bojové nastavenie mysle (ktoré majú ženy častokrát väčšie) a útoky na citlivé miesta, dokáže aj päťdesiatkilová žena zneškodniť dvojnásobne ťažšieho agresora.
Ďalším mýtom o čisto ženskej sebaobrane sme sa venovali v tomto článku.
„Chodíš na Krav Magu? Ukáž nejakú páku!“
„Pákový“ mýtus počúva takmer každý človek, keď sa zmieni, že (sa) začal učiť sebaobranu.
Hoci existujú systémy, ktoré sú založené na rôznych hmatoch a chvatoch, je veľmi nepravdepodobné, že sa niekomu podarí chytiť agresívne útočiaceho človeka za ruku a nahodiť mu páku.
Sebaobrana má byť hlavne rýchla, tvrdá a účinná. Inými slovami, keď príde k najhoršiemu, je nutné spôsobiť útočníkovi také zranenie, po ktorom nebude môcť pokračovať v útoku voči vám a vy budete mať čas na útek. Vo fyzickej sebaobrane by tak mali mať hlavné slovo predovšetkým rôzne údery a kopy.
„Kašli na sebaobranu, kúp si…“
„Nos pri sebe nôž.“; „Kúp si teleskopický obušok“; „Prečo ešte nemáš zbroják?“. Takéto rady často počúvajú (nielen) ženy od svojho okolia, trénerov sebaobrany, či od človeka snažiaceho sa predať nablýskané kľúčenky s desiatimi mini verziami rôznych zbraní.
Otázky, ktoré sa musíte spýtať samého alebo samej seba, pokiaľ zvažujete kúpu takejto pomôcky, sú: Viem s ňou narábať? Je táto pomôcka legálna (doma, a ak cestujem, tak v zahraničí)? Som ochotná/ochotný použiť pomôcku, ktorou môžem spôsobiť fatálne zranenie? Viem, kedy, ako a či vôbec môžem túto pomôcku použiť?
Ak ste aspoň na jednu odpovedali NIE alebo NEVIEM, stálo by za zváženie najskôr rozvíjať ostatné metódy sebaobrany, napríklad mať správne nastavené hranice či verbálne deeskalovať konflikt. Následne je vhodné sa naučiť základnej pohybovej a úpolovej zdatnosti v rámci fyzickej sebaobrany.
„Sebaobrana? To by som nedokázal/a trénovať, pre mňa je to príliš agresívne.“
Predstava o sebaobrane ako o čisto agresívnom strete, v ktorom vám vždy ide o život, je značne skreslená médiami, či marketingom jednotlivých škôl sebaobrany. Fyzická sebaobrana je iba jedna z fáz konfliktu, ktorej sa snažíme (pokiaľ to je možné) vyhnúť.
Pokiaľ ide o (ne)ochotu použiť agresiu pri fyzickej sebaobrane, veľmi dobrým príkladom sú ženy-matky, s ktorých reakciami sa na kurzoch sebaobrany stretávame. Pokiaľ ide o ochranu detí, aj malá žena vie spôsobiť veľký problém, zatiaľ čo pri ochrane seba samej bude tvrdiť, že by to v živote nezvládla.
Zapamätajte si – je úžasné byť človekom, ktorý odmieta násilie. Dôležité je však najmä odmietať násilie, ktoré chce niekto páchať na vás a vašich blízkych.
Pokiaľ sa vám podarí z konfliktnej situácie ujsť, „vykecať“, deeskalovať ju, alebo jej preventívne predísť, aj to je sebaobrana. Predstava, že musíte za každú cenu nechať konfliktnú situáciu stupňovať do momentu, kedy príde k fyzickému útoku, je mylná.
