fbpx

Čo ak pri útoku zamrznem? Otázky a odpovede o stresovej paralýze

zamrznutie pri utoku stresova paralyza

Stalo sa vám niekedy, že ste sa zľakli a nemohli sa pohnúť? Chceli ste v strese niečo povedať, no vaše hrdlo bolo stiahnuté a namiesto hlasiviek ste cítili len rýchlo bijúce srdce? Je to prirodzené, stretli ste sa totiž s jednou z prirodzených reakcií ľudského tela a psychiky na stresovú situáciu – so zamrznutím.

Zamrznutie (freezing/stresová paralýza/stuhnutie) patrí s útekom a bojom medzi najznámejšie reakcie na náročnú stresovú situáciu a traumu a stretol sa s ním takmer každý. Napriek tomu, že nám dokáže zachrániť život, z pohľadu sebaobrany nad zamrznutím mnohí len neveriacky krútia hlavami a považujú ho za niečo nelogické. Čo sa teda s človekom deje, keď pri útoku zamrzne?

Prečo ľudia pri strese zamŕzajú?

V kontexte sebaobrany (pri napadnutí) sa zamrznutie javí kontraproduktívne. Avšak z biologického hľadiska môže byť táto reakcia najlepším spôsobom, ako prežiť situáciu, z ktorej sa nedá ujsť alebo sú naše šance na fyzickú obranu veľmi malé.

Za zamrznutie je zodpovedná periakvaduktálna sivá hmota v mozgu (periaqueductal gray, PAG), ktorá slúži ako prepojenie medzi predným mozgom a nižšou časťou mozgového kmeňa. Hrá veľkú rolu pri aktivácii reakcií na vnútorné a vonkajšie stresujúce podnety (napr. bolesť a nebezpečenstvo). PAG pri náhlom strese aktivuje tzv. parasympatický nervový systém. Ten sa vo všeobecnosti stará o pokoj, oddych a reguluje funkciu väčšiny vnútorných orgánov a krvného obehu.

Pri obzvlášť nebezpečnej a traumatizujúcej situácii (znásilnenie, bitka, vojna, havária, a pod.) môže nastať stav disociácie – oddelenia alebo odštiepenia vedomej psychiky, ktoré je charakteristické tým, že daná osoba si udalosti dočasne alebo trvalo nepamätá. V takej situácii sa človek môže cítiť „oddelený od tela“ a bolesť vníma oveľa menej.

Je zamrznutie normálne?

Zamrznutie je väčšinou považované za zlú alebo nežiadúcu reakciu, pretože v stave paralýzy nemôžeme nič robiť a strácame akúkoľvek kontrolu nad situáciou. Takýto stav je frustrujúci už len z počutia. Je to však jedna z primárnych (základných) reakcií človeka na nebezpečenstvo.

Zamrznutie nie je charakteristické len pre ľudí. Môžeme ho pozorovať u viacerých živočíchov, napríklad u vačíc, niektorých druhov žiab a hadov, či dokonca kačíc.

Zamrznutie ani iné reakcie na nečakanú stresovú situáciu nie sú dobrovoľné (vedome si ich nevyberáme) a spúšťajú sa na základe podvedomých vnemov na podnet periakvaduktálnej sivej hmoty .

Zdá sa vám to nebezpečné a nepraktické? Vďaka tomu však dokážeme zareagovať rýchlo a často si aj zachrániť život. Predstavte si, že prechádzate cez cestu a zrazu zbadáte rýchlo blížiace sa auto. V momente zastavíte a vaše telo stuhne. Keby nie, mohli ste skončiť pod kolesami. Rovnako to funguje aj v prípade, že periférne zbadáte niekoho kráčať oproti vám, kým uprene pozeráte do telefónu. Náhle zastavíte a predídete tak zrazeniu. Zrazu to zamrznutie nepôsobí tak desivo, pretože vám pomohlo.

Dá sa zamrznutiu vyhnúť?

Existujú techniky na vybudovanie kontroly nad stresom, napríklad tréning, pri ktorom je človek pravidelne vystavený stresu a učí sa, ako ho prijať a vysporiadať sa s ním. Niečo podobné robia napríklad záchranári, hasiči, vojaci, doktori a zdravotný personál, aby svoju prácu vedeli vykonávať aj vo veľmi vyhrotených situáciách.

V prípade sebaobrany ide o tréning čo najpodobnejší realite. Momentálne existuje viacero simulácií, ktoré sa snažia čo najdôveryhodnejšie zobraziť realitu. Podľa toho, pre koho sú určené a do akej miery berú do úvahy traumu a ostatné aspekty povzbudzujúcej sebaobrany, môžu zahŕňať násilie alebo pokus oň v rodine, na rande, na ulici, od známej osoby a podobne. Jedným z takýchto tréningov poskytuje medzinárodná sieť kurzov adrenalínovej sebaobrany IMPACT.

Vzhľadom k tomu, že v ZA SEBA pracujem aj s preživšími rôzneho druhu násilia (a nie vždy to vopred viem), musím brať do úvahy, že akákoľvek nesprávna alebo aktivujúca situácia môže mať vážne dôsledky. Preto sa snažím študentky so zamrznutím zoznamovať čo najcitlivejšie, krok po kroku, pomocou jednoduchých kontaktných aktivít, kde sa s plným vedomím snažíme spolu prekonať najväčší pocit zamrznutia.

Čo ak pri útoku zamrznem?

Úprimne, zamrznúť môže hocikto. Čím viac praxe, tým viac trénujeme náš prirodzený obranný systém na nové situácie. Takto mu hovoríme, že niektoré situácie už môže vyhodnotiť ako zvládnuteľné a nemusí nás „vypnúť“.

Skúsenosti študentiek povzbudzujúcej sebaobrany po celom svete naznačujú, že náš tréning podstatne skracuje dobu zamrznutia – techniky, ktoré učíme, sú také jednoduché, že človek nie je ohromený náročnosťou a pochybnosťami o fyzických technikách, ktoré má k dispozícii.

Ak sa aj stane, že zamrznete, pamätajte si, že raz odmrznete. Sústreďte sa na hlboké dýchanie (pokiaľ je to možné), a v momente, keď odmrznete, odíďte alebo bojujte – ak sa pre to rozhodnete. Vaše telo a inštinkty vedia najlepšie, ako prežiť, verte im.

Na záver by som chcela opäť zdôrazniť, že zamrznutie, boj, útek a ostatné reakcie na nebezpečenstvo a stres si nevyberáme, dejú sa spontánne. A preto, ak ste aj pri traumatickej situácii zažili zamrznutie, bola to tá najlepšia vec, ktorú vaše telo vedelo v tom momente spraviť, aby vás ochránilo.

Jednoducho povedané – spravili ste to najlepšie, aby ste prežili.

Zdroje:

The National Institute for the Clinical Application of Behavioral Medicine (2017). What happens in the brain during a potentially traumatic event?

https://www.healthline.com/health/mental-health/fight-flight-freeze

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2489204/

https://wagatwe.com/blog/2019/2/21/understanding-the-freezecollapse-trauma-response-can-improve-our-response-to-survivors-stories

Tento web používa súbory cookie pre zlepšenie poskytovania služieb a zefektívnenie prevádzky a funkcionality webu. Používaním tohto webu, bez vypnutia cookies v nastaveniach vášho prehliadača, súhlasíte s ich používaním.