Čo vám podľa vás najviac bráni postaviť sa za seba slovne aj fyzicky? Je to slabá technika úderu alebo nedostatok sily? Hoci schopnosť správne udrieť či kopnúť zohráva dôležitú úlohu, v skutočne stresovej situácii rozhoduje najmä niečo iné: reakcia tela na stres a hladina adrenalínu. Práve adrenalín totiž výrazne ovplyvňuje naše správanie, rozhodovanie aj schopnosť efektívne sa brániť.
Adrenalín a stresové reakcie
Adrenalín (alebo tiež epinefrín) je hormón, ktorý sa vyplaví, keď vaša amygdala (časť mozgu zodpovedná za detekciu hrozieb a emócií, ako sú strach, hnev či úzkosť) vyhodnotí, že ste v ohrození. Toto zaplavenie vo vás vyvolá reakciu boja (fyzická obrana, aktívne riešenie situácie), úteku alebo zamrznutia. Buď vyhodnotí, že prežijete, len keď nebudete robiť nič (zamrznutie), alebo keď utečiete, alebo keď vás donúti niečo urobiť – fyzicky alebo sa ozvať (boj).
Je potrebné zdôrazniť, že tieto reakcie je veľmi náročné vedome ovplyvniť a vo väčšine prípadov nemožné – prebiehajú totiž automaticky. Keď mozog vyhodnotí, že najbezpečnejšie je zamrznúť, telo prejde do stavu zamrznutia. Paralýza tela vám však dokáže ponúknuť čas na aktiváciu prefrontálneho kortexu mozgu (predná časť zodpovedná za kognitívne funkcie), aby ste mohli začať premýšľať. Zamrznutie rozhodne nie je niečo, za čo sa treba hanbiť a vyčítať si to. „Začal sa mi vyhrážať a kričať na mňa, a ja som nebola schopná nič urobiť.“ Áno, pretože mozog to vyhodnotil ako tak veľké nebezpečenstvo, že vás nenechal reagovať.
Ako sa adrenalín prejavuje na tele?
Pri vyplavení adrenalínu vám začne srdce pracovať intenzívnejšie. Už nad približne 115 úderov srdca za minútu stratíte jemnú motoriku. Ak je adrenalínu viac a srdce sa vám rozbúcha nad 145 úderov za minútu, začnú sa vám zhoršovať komplexnejšie pohybové schopnosti. To v boji znamená, že nebudete robiť presne nacvičené sekvencie s 10 rôznymi údermi a kopmi ako na tréningu. Prípadne budú pre vás extrémne náročné. Nad 175 úderov sa už aj základné pohyby stávajú náročnými a môže prísť k traseniu celého tela.
Adrenalín vám okrem pohybu ovplyvňuje aj zrak. Zúži zorné pole pre plné sústredenie na hrozbu. To sa nazýva tunelové videnie. Jeho najväčšou nevýhodou je, že nevnímate potenciálne nebezpečie v okolí, prípadne sa nesústredíte na každý detail na agresorovi (či nie je ozbrojený a nechystá sa tú zbraň aj použiť). Niektorým ľuďom to ovplyvní aj sluch a takmer nevnímajú zvuky navôkol.
Zmení sa vám aj dýchanie. Začnete dýchať rýchlejšie, plytšie alebo prestanete pod tlakom dýchať úplne.
Vyplavenie adrenalínu vám však prinesie aj nejaké výhody. Adrenalín spôsobí presunutie krvi z celého tela do svalov (hlavne končatín), a tak nadobudnete schopnosť vyvinúť väčšiu silu či rýchlosť. Pečeň vám zároveň vyplaví glukózu do krvi, a tak sa vám transportuje do svalov okamžitá energia.
Zvýši sa tiež váš prah bolesti, pretože cieľom je v tej chvíli prežitie a bolesť vaše telo neprioritizuje. Preto si niekiedy ľudia ani neuvedomia, že ich niekto bodol nožom, alebo si napríklad zlomili prst pri páde na zem. Po opadnutí adrenalínu sa však bolesť objaví.
Zároveň sa vám zlepšia niektoré zmysly, budete sa viac sústrediť a zlepší sa vám reakčný čas. Adrenalínová záplava vám ovplyvní aj emócie. Buď sa u vás silno prejaví jedna emócia (zväčša strach alebo hnev), prípadne úplne disociujete, a tak budete schopní/é riešiť situáciu v kľude a bez emócií. To sa týka hlavne ľudí zvyknutých riešiť takéto situácie.
Čo sa stane po skončení stresovej situácie?
Potom, čo vaše telo adrenalín „spracuje“, sa môže objaviť jedna či viacero reakcií. Môže vám prísť zle a bude sa vám chcieť zvraciať. Keďže telo podalo vysoký výkon, môžete sa cítiť vyčerpane, svaly budú unavené alebo môžu aj bolieť. Čím viac adrenalínu, tým väčší následný pád. Objaviť sa môžu aj zlé sny či nekvalitný spánok.
Medzi ďalšie dôsledky adrenalínu patrí aj chvenie, nervózny pohyb, nezrozumiteľné brblanie či dokonca vzrušenie. V niektorých prípadoch sa môže adrenalín opäť vyplaviť aj celkom nečakane.
Tréning, tréning a tréning
Aby ste sa učili zvládať adrenalín, potrebujete sa podobným stavom vystavovať opakovane v kontrolovanom prostredí. Opakované vystavovanie sa stresovým a adrenalínovým situáciám môže meniť to, ako náš mozog vyhodnocuje a reaguje na riziko. Preto vás v takýchto situáciách nezaplaví prehnané množstvo adrenalínu a jeho negatívny vplyv bude menší.
Počas tréningu je dobré nastavovať rôzne realistické scenáre. Je to však jediné? Rozhodne nie. Okrem toho, že vystavovanie sa adrenalínu musí mať svoju postupnosť, je dôležité trénovať aj vašu fyzickú pripravenosť (kondíciu) a tiež vaše bojové schopnosti. Scénky rozhodne nie sú všetko, čo vám stačí na naučenie sa zvládania stresu a adrenalínu. Práca s dychom, zameranie sa na efektivitu toho, čo robíte, na rozdiel od detailov atď. Celé to je podstatne komplexnejšia téma, ktorá si však zaslúži zvlášť článok.
